Konečne sa mi podarilo dostať sa opäť na známy blšák na Kolbenke v Prahe. Vyše mesiaca som tam chcel zájsť, ale vždy mi do toho niečo prišlo. Raz cesta na Slovensko, keď som už mohol, tak zase lialo ako z krhly. Jednoducho musel som si vyčkať na poslednú sobotu, čo bola, aby som si nakúpil to, čo som domov priniesol.
Pravdupovediac, túto sobotu tiež nebolo zrovna teplé počasie. Domov som prišiel poriadne vymrznutý. A to som bol už zimno vyobliekaný. Nabudúce to vidím na lyžiarsky overal. No tých pár hodín strávených vonku mi poriadne prospelo. Trochu som resetol hlavu, ale hlavne som si priniesol opäť nové úlovky do kuchyne. Už sa teším, keď ich budem môcť zakomponovať do mojich kuchynských variacich pokusov. Tanierov nie je nikdy dosť. Nejaké tie misky sa tiež vždy hodia. A vidlička ako od babičky tiež nevyzerá zle pri nejakom dobrom jedle.
Nebudem tu zbytočne kecať, radšej vám cez fotky zhrniem, čo som to teda priniesol domov.
Nie je nad jednoduché biele keramické misky. Tých plastových mám už doma viac než dosť. Skladovať rôzne neskladné tvary plastových misiek ma už nejako omrzelo. Dlho som túžil po nejakých takých ako sú tieto. Už mám dušu na mieste.
Dobre, neodpustil som si aj nejaké ďalšie misky, teraz ale skôr trochu vkusnejšie. Určite sa využijú pri nejakých sladkých dobrotách. Bohužiaľ, s mojou šikovnosťou je to niekedy na zaplakanie. Tá oranžová misa vzadu sa mi pri čistení praskla. Zatiaľ drží pokope, tak si ju budem uživať, kým sa bude dať.
Poháre. Tých mám veľký nedostatok. Viackrát som chcel spraviť nejaké „mňam“, ale nemal som to kam dať. Tieto poháre ma z toho nevytrhnú, ale už mám aspoň niečo. Ten červený keramický pohár sa už chystám použiť pri jednom dezerte. Samozrejme, že sa podelím aj tu na blogu.
Keramická polievková misa. Tak to je ten najlepší kúsok, čo som priniesol domov. Je úplne nová, krásna, jednoduchá, bez zbytočných čarbaničiek a podobných tuningových záležitostí. Tú budem s radosťou použivať normálne doma na servírovanie. Už má svoje miesto na vianočnom stole isté. Mám z nej veľkú radosť. Za „pajdu“, ako mi tetula povedala na trhu, som neváhal a hneď som bral. U tejto tetuly som kúpil toho veľa. S každým kusom mi dávala zľavu. Nakoniec som sa dostal na sumu 150 Kč za plnú kabelu keramiky. No nekúp to.
Aby som nebol len pri keramike, ušlo sa mi aj pár kovových pomocníkov do kuchyne. Pretláčatku na zemiaky som neodolal. Keď som mal toto už zabelené vo vaku, našiel som ešte jedno. To bolo vážne skvelé, ešte kvalitne spravené, z liatiny. Tu som si už, ale povedal stop. Jedno ti stačí. Z vidličiek mám veľkú radosť tiež. Tie sa veru využíjú a v kuchyni sa nestratia – teda hlavne pri fotení. Neplánujem s nimi jesť. Na tom máme poriadny príbor zo svadobnej cesty vo Francúzsku.
A spomínané taniere. Keď sa im nedá odolať. Škoda len, že sa nedajú kúpiť komplet sady. Horko ťažko narazíte na 2 páry rovnakých tanierov. Rád by som vymenil tie naše „škrkacie“ Ikea taniere za nejaké poriadne klasiky. Biely čistý servis. Po tom túžim. Keď budem veľký, určite narazím na nejaký a kúpim si.
Z tohto výletu je to všetko. Do vianoc ešte plánujem cestu na blšák a zase sa obzrieť po niečom zaujímavom. Už dlho zháňame domov podstavce pod torty, ale v našich končinách, ako by sa prepadli pod zem. Ak viete, kde by sa dali zohnať nejaké jednoduché, jednofarebné podstavce budem len rád, keď dáte nejaké echo.
Zdravím z kuchyne,
foodissimo